Slovenská Biblia

🔥 Príbeh kráľa ornamentu, na ktorý sa zabudlo… a pritom by ho mal poznať každý Slovák!

Predstav si chlapca z chudobnej roľníckej rodiny zo Spiša.
Najmladší zo siedmich detí. Bez výhod. Bez peňazí.
Len s talentom, odhodlaním a láskou k slovenskému umeniu.
👉 Volal sa Štefan Leonard Kostelníček (vlastným menom Štefan Leonard Kostelničák)
Narodil sa 14. februára 1900 v Spišskej Starej Vsi…
a jeho život by vydal na film 🎬
💥 Prežil vojnu ako mladý vojak
💥 Bol vylúčený zo školy tesne pred maturitou (za vlastenectvo!)
💥 Vstúpil do františkánskej rehole – a odišiel
💥 Začínal ako novinár a osvetár v rodisku
A potom to prišlo…
🎨 MAL VÍZIU: zachrániť slovenský ornament
Ešte pred štúdiom mal zbierku 4 000 ornamentov!
Nie hobby. Poslanie.
➡️ V Košiciach si otvoril vlastný ateliér
➡️ Tvoril na papier, drevo, porcelán, sklo aj nábytok
➡️ Študoval v Prahe u akademického maliara
📚 Jeho dielo zaplavilo krajinu
✔️ Vydal legendárnu Slovenskú ornamentiku (1927, 1934)
✔️ Jeho práce boli vo všetkých školách, knižniciach a múzeách
✔️ Vytvoril 700 000+ ornamentálnych pohľadníc
Áno… čítaš správne.
👉 700 TISÍC.
🚀 Vrchol kariéry?
Počas Slovenskej republiky (1939–1945):
✨ Obrovský ateliér v Bratislave
✨ 30 mladých umelcov pod jeho vedením
✨ Desiatky výstav doma aj v zahraničí
✨ Ateliéry od Košíc až po Tatry
👉 Celkovo okolo 65 putovných výstav
💔 A potom prišiel pád…
Po vojne bol ako vlastenec odsunutý na okraj.
Z veľkých projektov ostalo len pár spolupracovníkov.
Ale nevzdal sa.
Tvoril ďalej. Ticho. Vytrvalo.
🕊 19. september 1949 – Košice
Náhla smrť.
Bez veľkej slávy.
Bez uznania, aké si zaslúžil.
✨ Dnes?
Jeho dielo je dôkazom, že slovenská kultúra má hlboké korene.
A že aj z najskromnejších podmienok môže vyrásť niekto výnimočný.
👉 Poznal/a si tento príbeh?
👉 Zdieľaj, nech sa na takýchto ľudí nezabúda 🇸🇰

„Francúzsko horí! Zatvorte svoje hranice a prevezmite kontrolu, kým nie je neskoro!“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Ani slovenské hranice nemajú byť korzo, aby sa tu voľakto prechádzal!

Marián Tkáč: Euro zmeníme späť na slovenskú korunu

Marián Tkáč je bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a bývalý predseda Matice slovenskej, ktorý sa dlhodobo venuje otázkam slovenskej meny a menovej suverenity. Patrí medzi zástancov návratu slovenskej koruny a kritikov prijatia eura.
Podľa neho je návrat ku korune možný, ak Slovensko vytvorí vhodné ekonomické a politické podmienky. Vlastná mena by krajine umožnila samostatnejšie rozhodovať o menovej politike a pružnejšie reagovať na hospodárske problémy. Tkáč považuje korunu nielen za symbol štátnej suverenity, ale aj za nástroj ovplyvňovania ekonomických procesov. Návrat by však vyžadoval dôkladnú prípravu a vyriešenie právnych, finančných a hospodárskych otázok. Z jeho pohľadu preto stojí za to o obnovení slovenskej koruny diskutovať ako o možnosti posilnenia ekonomickej samostatnosti Slovenska.

Ján Čarnogurský a ďalší ročník výstupu na najvyšší vrch Matry

Ján Čarnogurský sa 15. júla 2023 zúčastnil tradičného výstupu na najvyšší vrch Matry, Modravú horu, ktorý Slovensko-ruská spoločnosť organizuje každoročne. Každoročným výstupom chcú pripomenúť viac symbolov. Silueta Matry je na našom štátnom znaku (Tatra – Matra – Fatra). Počiatočným politickým útvarom dnešného Slovenska bolo Nitrianske kniežatstvo a jeho južné hranice viedli po pohorí Matra. Aj neskorší uhorský kráľ sv. Štefan bol najskôr nitrianskym kniežaťom. Znakom Nitrianskeho kniežatstva bol dvojkríž na trojvrší, dnešný slovenský štátny znak.
Pripomenutie si týchto našich dávnych koreňov rozvíja naše vlastenectvo. Slovensko-ruská spoločnosť organizuje každoročný výlet na Matru bez akejkoľvek štátnej podpory. Osobitne treba oceniť spoluprácu pani Emílie Nôtovej, predsedníčky Matice slovenskej v Košiciach, ktorá vždy privedie matičiarsky, prípadne aj iný súbor z východného Slovenska, aby aspoň raz v roku zaznela na vrchole Matry slovenská pieseň. V roku 2023 sa na Matre zišlo asi 50 účastníkov z východu aj západu Slovenska. Zazneli slovenské piesne, pripomenuli sme si dôvod opakovaných návštev, pokochali sa prostredím, posedeli v blízkej reštaurácii. Na vrchole najvyššej hory Maďarska na chvíľu zaviala slovenská zástava. Až na vrchol možno prísť autom či autobusom. V roku 1960 tu bola vybudovaná televízna veža, z ktorej za jasného počasia vidno aj obrysy Tatier. O to práve ide. Matra je tretí z vrchov symbolického trojvršia na našom štátnom znaku. Trojvršia, na ktorom stojí byzantský dvojkríž. A Slováci – na rozdiel od maďarského Jobbiku či Hnutia 64 žúp – neprišli na územie susedného štátu provokovať. Iba si v súlade so svojou tradíciou skromne a bez revanšizmu pripomenuli kúsok im milej zeme, ktorá sa dnes, zhodou okolností, nachádza v inom štáte.

Slovensko – krajina bohatá na nárečia a jazykovú rozmanitosť

Slovensko je krajina a štát s výrazným geografickým a historickým členením, ktoré sa prejavuje aj v jeho jazykovej rozmanitosti. Slovenské nárečia sa tradične delia na 3 základné skupiny – západoslovenskú, stredoslovenskú a východoslovenskú, pričom odborné členenie Slovenského národného korpusu rozlišuje 29 slovenských nárečových skupín a oblastí. Toto číslo zahŕňa položky označené číslami 1 až 29. Samotné položky pritom môžu obsahovať ďalšie konkrétne nárečia. Napríklad spišské nárečia zahŕňajú lučivnianske nárečie, nárečia západného Spiša, hnilecké nárečie a nárečia stredného Spiša. Okrem týchto 29 slovenských nárečových skupín a oblastí uvádza odborné členenie ešte 4 inojazyčné nárečové oblasti, medzi ktoré patria goralské nárečia, ukrajinské a rusínske nárečia, slovenské obyvateľstvo nárečovo rôznorodé v maďarskej jazykovej oblasti a oblasť maďarských nárečí. Významným medzníkom v dejinách slovenského jazyka bol rok 1843, keď sa Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban dohodli na kodifikácii spisovnej slovenčiny založenej najmä na stredoslovenských nárečiach. Štúrova kodifikácia mala pomôcť vytvoriť spoločný jazykový a kultúrny priestor pre Slovákov a prispieť k ich národnému a kultúrnemu povzneseniu. V roku 1846 Štúr svoje jazykové zásady predstavil v dielach Nárečja slovenskuo a Nauka reči slovenskej. Jeho politické a národné pôsobenie vyvrcholilo spolu s ďalšími štúrovcami v roku 1848 dokumentom Žiadosti slovenského národa, ktorý obsahoval 14 bodov a predstavoval prvý ucelený politický program slovenského národného hnutia.

Hlavný architekt slovenskej štátnosti Ľudovít Velislav Štúr

Ľudovít Velislav Štúr: prvý vyhlásil nezávislosť slovenského národa a Slovenska od Uhorska, kodifikoval slovenčinu z 27 nárečí a zjednotil Slovákov, vytvoril prvé slovenské politické noviny, inicioval prvý Slovanský zjazd, ako poslanec uhorského snemu presadzoval práva Slovákov, zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, národné školstvo a obchod, dielami, prednáškami a spolkami šíril národné povedomie a vzdelanie, vytvoril modernú slovenskú národnú ideológiu – Slováci ako samostatný slovanský národ, počas revolúcie 1848–1849 vytvoril prvý ucelený slovenský národný politický program a presadzoval ho politicky aj vojensky, spoluzakladal a viedol 1. Slovenskú národnú radu (16. 9. 1848, Viedeň) s Hurbanom a Hodžom, bol prenasledovaný a stíhaný zatykačom, žil pod policajným dozorom v Modre, kde napísal Slovanstvo a svet, nikdy nevlastnil nehnuteľnosť, žil chudobne, býval v prenajatom byte v centre Bratislavy, živil sa novinárstvom a písaním, hlásal „Veľa tvoriť, málo troviť“, nechodil do krčmy a nenadával a svoj súkromný život bezvýhradne obetoval verejným a národným záujmom Slovákov a Slovenska. Slovenská republika je výsledok prirodzeného procesu práva vlastného sebaurčenia Slovákov k vlastnej samostatnosti.