Reconquista

TAKTO PRED MESIACOM

29. augusta prepukla explózia boľševického intelektu v snahe glorifikovať tzv. SNP - správne nazývané aj Slovenskou národnou pohromou. Povenujeme sa tomu, na zlosť súdruhov, aby si nemysleli, že sa na ich zločiny zabudlo a aj na ich ohýbanie a falšovanie histórie.

Klamár Chmelár, veľký to ctiteľ tejto frašky vzletne nazvanej "SNP", krátko pred "sviatkom" perlil na osobu biskupa Vojtaššáka. Bolo to i preto, že tento sa už po vojne jasne vyjadril na adresu tzv. SNP bez okolkov.

V dobe, kedy sa začal zavádzať komunistický fetiš glorifikácie povstania, ktorý trvá dodnes, varoval pred týmto iracionálnym kultom. V liste, ktorý poslal 13. júla 1947 všetkým slovenským biskupom, nazval povstanie pravým menom, ako

najväčší švindel a podvod, akým chce niekto ospravedlniť a zahladiť toto najväčšie nešťastie a hanbu, aké dakedy Slováka a národ v jeho dejinách stihli. Katolíci slovenskí „slovenského národného povstania“ v roku 1944 nikdy a nikde nech nespomínajú, ak nechcú, aby ich svet rozumný vysmial.

Toto a oveľa viac si môžete prečítať v publikácii dostupnej v našom obchode.

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

DOBRÉ SPRÁVY PRED OBEDOM

8 z 26. Rusko stále nedokáže opraviť svoje zbombardované rafinérie...

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

DŽIDŽI ako NOVÝ HRDINA Č. 1

8. septembra mal premiéru nový slovenský film o povstaleckom generálovi Golianovi. Vo vysielaní vraj verenoprávneho rozhlasu debata nevyzerala inak, ako v časoch tvrdej normalizácie. Len hrdinskí komunisti a teroristickí partizáni sa vymenili za akýchsi imaginárnych demokratov - v skutočnosti sluhov čechoslovakizmu, prvorepublikového brutálneho ranného kapitalizmu a dnes rozprávkových tzv. liberálnych demokratov - v skutočnosti kleptokratov...

Golian je vraj jednou z najvýznamnejšich osobností slovenských dejín - nechali sa počuť neokomunistickí súdruhovia, robiac z neho idol nie nepodobný komunistovi Fučíkovi. Len preto, že dal pokyn k vzbure menom tzv. SNP - veľmi výstižne pomenovanej pravým menom: Slovenská národná pohroma.

Ľudská tragédia generála je o to väčšia, že sa vo virvare vojny dostal v nesprávny čas na nesprávne miesto. Poslúžil, nechal sa nachytať ako mnohí a doplatil na to. Ak by sa náhodou zachránil, ktovie, ako by hodnotil následne svoje vtedajšie naivné predstavy a aktivity. Lebo aj komunistického partizána Žingora komunistická klika napokon bez okolkov obesila. Ako by sa asi vysporiadala s Benešovským čechoslováckym agentom Golianom? Vyletel by z okna "nešťastnou náhodou" ako Jan Masaryk v máji 1948, dodýchal by na šibenici ako Horáková, či uspokojíme sa s vysvetlením, že zahynul vo Flossenburgu? Objasniť jeho osud by mohli víťazní Sovieti, ktorí radi do gulagov odvliekli oslobodených - a je len zaujímavé, že precízni Nemci zaznamenávajúci popravy dokonca na minútu presne, nemajú o osude ako generála Goliana, ale ani Viesta, žiaden záznam.

Už po vojne sa objavili špekulácie, že boli odvlečení do ZSSR, druhá verzia hovorí o tom, že mohli zahynúť vo väznici v Berlíne, počas spojeneckého bombardovania. Tretia verzia, dodnes ktovie prečo - najpravdepodobnejšia - hoci je pravdepodobná rovnako ako dve predošlé - nakoľko nejestvujú podobne žiadne dôkazy na jej potvrdenie, je tá, že boli popravení v koncentračnom tábore Flossenburg. Zrejme je to preto, že pred víťaznými mocnosťami je lepšie hodiť ich smrť na nacistické Nemecko, než by museli západní Spojenci uznať, že ich zabili bombardovaním a rovnako Sovieti, že ich zabili v gulagoch.

A tak po "umeleckom" zážitku z čechoslováckeho filmu, propagujúcom zánik vlastnej štátnosti ostáva horká pachuť. Najmä, či to generálovi za to stálo. Keď po sebe nechal ročného syna o ktorého sa s českou manželkou snažili desať rokov a ktorých v "oslobodenom" a "víťaznom" Československu čakal vskutku neradostný osud po komunistických väzniciach. I tak sa rodia legendy. Aj tak sa treba pozerať a poučiť z povestného: "Historia est magistra vitae"! Však, súdruh Mičev, Blaha, Chmelár a ďalší, čo by v zákopoch spôsobili leda tak "slovenské národné posranie".

A o seriáli Dunaj, k vašim službám sme písali TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

DLHO OČAKÁVANÉ POKRAČOVANIE

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

ZAVIEDLI DIGITÁLNY RUBEĽ

Od 1. septembra 2026 musia najväčšie ruské banky svojim klientom umožniť platiť aj digitálnym rubľom, ktorý je držaný na účte, ktorý priamo spravuje ruská centrálna banka. Digitálny rubeľ je digitálna mena centrálnej banky (CBDC) a nie kryptomena, ako by sa niekto mohol nazdávať. Táto povinnosť sa týka dvanástich systémovo významných bánk vrátane Sberbank, VTB, Gazprombank, Alfa-Bank, T-Bank či Sovcombank, ktoré spolu predstavujú viac ako 80 percent ruského bankového trhu. Alla Bakinová, riaditeľka odboru národného platobného systému centrálnej banky, už 18. augusta 2026 potvrdila, že všetkých dvanásť bánk je od prvého septembra 2026 pripravených otvárať klientom účty aj v tejto digitálnej mene. K týmto bankám sa má neskôr pridať ďalších deväť, ktoré sú menšie, no z hľadiska platobného trhu tiež významné.

V rámci podpory digitálneho rubľa ruský štát zároveň zaviedol povinnosť prijímať tento typ meny pre všetky obchodné reťazce s ročným obratom nad 120 miliónov rubľov. Digitálnu peňaženku si klient musí aktivovať sám cez aplikáciu svojej banky, automaticky mu ju (zatiaľ) nikto nezriadi. Fyzická osoba môže do nej zo svojho bežného bankového účtu mesačne preposlať najviac 300-tisíc rubľov, pre firmy tento limit neplatí. Prevody a platby budú pre fyzické osoby bezplatné. Firmy majú do konca roka 2026 rovnaký benefit, od roku 2027 zaplatia najviac 1 500 rubľov za transakciu.

Digitálny rubeľ beží na platforme, ktorú kontroluje výlučne centrálna banka a teda obchádza klasické komerčné banky. Každý prevod tak zanecháva trvalú elektronickú stopu, ktorú vidí regulátor, daňový úrad a v prípade potreby aj ruské silové zložky. Ako prípravu na túto menu sa už v januári 2025 zaviedol pojem „účet digitálneho rubľa“, na ktorom daňová správa smie pozastaviť operácie a vyžiadať si výpis zostatku. Ekonomický komentátor Novej gazety Dmitrij Prokofjev prirovnáva systém k stredovekým brakteátom, čo boli mince spojené s právom panovníka meniť ich hodnotu alebo obnovovať ich razbu.

Kremeľ rád zdôrazňuje aj to, že peniaze v digitálnej peňaženke sú štátom garantované v plnej výške, kým bežný bankový vklad má limit 1,4 milióna rubľov. Hoci to znie ako výhoda, je to v skutočnosti pripomienka, že jediným garantom úspor sa stáva ten istý úrad, ktorý zároveň rozhoduje o tom, či a na čo sa tieto finančné prostriedky budú dať minúť.

V tomto kontexte naberá na význame téma, o ktorej sa v Rusku diskutuje viac ako dva roky. Riaditeľ Inštitútu sociálno-ekonomického výskumu pri vládnej Finančnej univerzite Alexej Zubec od konca roka 2024 opakovane tvrdí, že úrady môžu obmedziť výber vkladov, aby pri poklese úrokových sadzieb zabránili takzvanej cválajúcej inflácii. Na upokojenie verejnosti musela guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová jeho návrh označiť za nezmysel a predseda výboru Štátnej dumy pre finančný trh Anatolij Aksakov to v lete 2026 znova nazval hlúposťou alebo cielenou provokáciou. Avšak aj napriek tomu sa v apríli 2026 začal ruským internetom šíriť falošný dekrét o zmrazení vkladov nad 2,8 milióna rubľov, ktorý si vyžiadal oficiálne vyvrátenie od zástupcu guvernéra Alexeja Zabotkina.

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

SLÁVNA KAPITOLA DEJÍN?

Hrdinkou príbehu tejto knihy je Eliška Hurná rod. Otepková. Táto mladá Bratislavčanka pochádzajúca z moravsko-českej rodiny prežila v prvej Slovenskej republike pokojné a šťastné roky. Všetko sa zmenilo vypuknutím povstania. Najprv jej čsl. partizáni pod vedením komunistu Antona Sedláčka v Rajeckej doline v septembri 1944 bezdôvodne zavraždili manžela Františka Šandrika. Išlo o známu partizánsku teroristickú bandu, ktorá svojvoľne obsadila zámok Kunerad, kde prevádzala nielen orgie, ale aj zločinné popravy svojich ideologických odporcov. Zlopovestní „kuneradskí vrahovia“, ako ich označili ich súčasníci, boli však po potlačení povstania Nemcami zväčša pochytaní a Anton Sedláček, ktorý popravy osobne vykonával, zaprel dokonca svoje komunistické presvedčenie a žobronil o milosť od pozostalých po svojich obetiach. Svojmu osudu však neušiel a potrestaný bol vskutku exemplárne. No mnohí z jeho bandy sa zachránili, ako napr. partizánka Chaja Wolfowitz (neskôr sa premenovala na Helenu Friedmanovú a zúčastnila sa i s ďalšími na rabovaniach ), či neskorší vysokoškolský učiteľ a nositeľ vysokých štátnych vyznamenaní Karol Stráňai.

Aj keď sa Anton Sedláček dokázateľne dopustil niekoľko desiatok vrážd civilistov, po vojne mu v Žiline osadili pamätník a dokonca po ňom pomenovali park. Vrchol nastal v roku 1974, kedy československá pošta vydala známku s jeho podobizňou.

Keď sa Eliška Hurná po vojne vydala znova, československý súd v roku 1950 nespravodlivo odsúdil jej druhého manžela Juraja Hurného na 12 rokov väzenia, ktoré si odpykával v koncentračnom tábore v Jáchymove. Vraví sa, že dejiny najlepšie spoznávame cez osudy konkrétnych ľudí. Z tohto pohľadu je príbeh Elišky Hurnej mimoriadne prínosným práve dnes, keď sa nám – pod hlavičkou tzv. liberálnej demokracie – znova vracia obdobie neslobody, bezprávia, klamstva a prekrúcania dejín, o ktorom sme si v roku 1989 mysleli, že patrí nenávratne minulosti. Kniha prináša mnohé neznáme a zatajované fakty, preto by nemala chýbať v knižnici každého metapolitického bojovníka.

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

POHROBKOVIA ĽUDOVÝCH MILÍCIÍ BOLI NESPOKOJNÍ S OSLAVAMI SNP

...dodnes sa organizujú vo vzletne nazývanej organizácii "Slovenský zväz protifašistických bojovníkov", no príznačnejší názov by bol Protislovenský zväz boľševickej nátury. Tak či onak, súdruhom zo zväzu sa nepozdávali rečnenia dnešných politikov - či už Hlasáka -socdemáka Šutaja - Eštoka, či jeho politického náprotivku progresívca Drobu. Vraj niektorí kovaní boľševici krútili hlavami nad ich prejavmi a nevedomosťou, ba dokonca aj opúšťali podujatie.

Na záver sa pisateľ kritiky blysol tvrdením - a v tomto prípade pravdivým - že výskumy ukazujú, že sa stalo prvý krát, aby nastupujúca generácia bola hlúpejšia, ako tá odchádzajúca. Koho myslel tými hlupákmi je jasné. Pod príspevkom sa potom strhol virvar, nie nepodobný súdružskému boju na život a na smrť medzi boľševikmi a menševikmi. S trochou škodoradosti možno len dodať: čo ste si zasiali súdruhovia, to žnete. Falšovanie histórie vás dobieha. A bude horšie! Najmä, ak sa verejnosť dozvie, akými rozprávkami ste ju kŕmili celé desaťročia...

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

MARTIN LACKO AKTUÁLNE

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid0AVvhpHooot7gdoz7yNV4uDMvTu2yWn15LH8XkC14zbHw81J8guC76TUfpENpuSrZl&id=100071209294141


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

SILNÁ KNIŽKA ZA 3 EURÁ

Udalosť, ktorú poznáme pod pojmom „Slovenské národné povstanie“ (SNP) tragicky poznačila osudy veľkého množstva nevinných ľudí. Aj napriek tomu, že sa voči nikomu a ničomu neprevinili, prišli o svoje životy často obzvlášť neľudským, drastickým spôsobom. Nešlo pritom len o obete následných nemeckých represálií o ktorých sa v spoločnosti vie. „Hrdinskí“ boľševickí, či čechoslovácki osloboditelia, bojovníci proti fiktívnemu fašizmu a nacizmu, ideológiám, ktoré na Slovensku v skutočnosti nehrali prím, sa neštítili naozaj ničoho. Metódami „oslobodzovania“ im bolo kradnutie, znásilňovanie, mučenie, či zabíjanie. Nič im nebolo sväté. Povstalecká brutalita sa dotkla okrem iných špecifických skupín dokonca aj kňazov. Kňazi Nemec, Martinka, Scheda a Šalát boli zavraždení partizánmi obzvlášť brutálnym spôsobom. O týchto udalostiach sa vytrvalo ale mlčí a namiesto toho sa vytrvalo pestuje kult tzv. SNP.

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

NA ZÁVER DŇA NIEČO DOJÍMAVÉ

...lebo nielen súdruhovia vedeli písať a filmovať - mnohokrát vymyslené či poriadne prifarbené - treba dať priestor skutočným udalostiam a komunistickým partizánskym "hrdinstvám" - veď hanbiť sa niet snáď za čo, však súdruhovia Mičev, Chmelár,
Bekmatov a ďalší kovaní boľševici?

"Karol Nemčok bol na základe udania 25. augusta 1944 odvlečený do Sklabine, kde bol s ďalšími uvrhnutý do pivnice a prečkal v nej noc plnú neistoty a hrôzy počúvajúc krik bitých a mučených partizánmi. Na druhý deň bol postavený samozvaný partizánsky tribunál, v ktorom sedel aj „preslávený“ partizánsky veliteľ V. Žingor. Spolu aj s ďalšími civilmi ich svojvoľne odsúdili na smrť a zavliekli ich hlboko do hôr, kde sa ich chystali popraviť zastrelením do predom vyhĺbených jám. Donútili ich sa dokonca vyzliecť donaha, a tak sa postaviť nad vyhĺbenú jamu, kde už ležali mŕtvoly predom popravených. Karol Nemčok odvlečený od svojej ženy a malých detí mal takto beštiálne skončiť v masovom hrobe. V bezvýchodiskovej situácii sa však stal zázrak – nebol strelený smrteľne, z ledabolo prisypaného masového hrobu sa vyhrabal a dal sa na útek. Zranený, bez šatstva, v neznámych horách, navyše zakrátko prenasledovaný svojimi vrahmi, ktorí dovliekli ďalšiu várku odsúdencov k hrobu a zistili, že z neho ktosi unikol…

Napínavý útek pred prenasledovateľmi hodný filmového spracovania, ktorý sa na rozdiel od partizánskych rozprávok skutočne stal a ktorý bude natočený až vtedy, keď na Slovensku zavládne skutočná sloboda. Karol Nemčok by sa nezachránil, nebyť dobrých ľudí, ktorí mu pomohli, ukrývali a sami riskovali pri prehliadkach všetkého schopných partizánskych teroristov, no nikdy nedostali ocenenie „spravodlivý medzi národmi.“ Obec Sklabiňa sa desaťročia hrdila tým, že práve tu, už 21. augusta 1944 bola vyhlásená obnova ČSR, a vyvesená československá vlajka. A práve pod ňou, v mene ČSR, partizáni začali masové politické vraždy. Pomste a šikanovaniu zo strany komunistických partizánov sa Nemčok nevyhol ani v povojnových rokoch. Až do smrti však o tom nemohol hovoriť. Spravil tak až jeho syn Jozef.

Kniha má, okrem svojho nespochybniteľného historického prínosu aj veľmi aktualizačný, nadčasový rozmer. Jej príbeh je varovaním pred každým fanatizmom a ľudskou zlobou. Osobitne dnes, keď sme svedkami novej vlny protislovenskej nenávisti."

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

PROTISLOVENSKÉ SPRISAHANIE

Vydanie knihy z roku 1993 je iba na pár miestach upravené, inak ide o pôvodné vydanie z roku 1964 (napísané i vydané v exile), teda len 20 rokov po udalostiach tzv. SNP. Sám pôvodca na začiatku knihy, na strane 13, píše, že si je „vedomý, že práca trpí všetkými nedostatkami diela písaného zďaleka a s obmedzeným prístupom k primárnym zdrojom informácií.“ No zároveň je kniha „ukážkou, ako Slováci pozerali na povstanie tam, kde sa dala písať jeho história bez cenzúry, bez ideologického usmerňovania, bez strachu, čo na to povie sused, brat, alebo obávaný prokurátor.“

Dielo pôsobí doslova osviežujúco, nebolo písané pod ničím tlakom, a hoc pôvodca bol už v roku 1989 pristarý (podľa vlastných slov uvedených inde) na „kutranie“ sa v domácich archívoch, kniha má čo ponúknuť i súčasnému čitateľovi. Mnohé tvrdenia z knihy, za ktoré bol tak za minulého, ako i za súčasného zriadenia Vnuk neraz osočovaný, sa už vyskytujú i v súčasných, nikým nespochybňovaných prácach (Jablonický, Majewski, Hruboň, Lacko), a celkovo doteraz nik Vnukove tvrdenia a závery nevyvrátil – boli iba taktne obchádzané, či vysmievané (Mičev). Navyše boli písané v čase ešte pomerne čerstvých spomienok na toto obdobie a zároveň ešte pred zlomovými dejinnými udalosťami – ako inváziou „spojeneckých“ vojsk Varšavskej zmluvy v 1968, či pádom komunizmu vo východnom bloku v 1989, zánikom ZSSR v roku 1991, či rozpadom ČSFR o rok neskôr a vznikom samostatného Slovenska.

Vnuk v tejto knihe šokujúco kritizuje prezidenta Tisu, ktorý, ako stojí na strane 53, „aj v ťažkých kritických okamihoch hľadel na problematiku, obrazne povedané, z okna bánovskej fary,“ a nezakročil proti rozkladným živlom v armáde, ktorá sa následne nedokázala vysporiadať so sovietskymi záškodníckymi jednotkami vysadenými na území štátu (A. S. Jegorov, P. A. Veličko, A. A. Snežinský…), a ktoré aj podľa tvrdení pamätníkov i súčasnej odbornej spisby (Jablonický, Lacko, Majewski) dopúšťali sa ohavností tak voči civilistom, ako i povstalcom. Rovnako podrobuje kritike i mnohých funkcionárov režimu, ako aj to, že ľudáci vo svojej naivite a dobrosrdečnosti postavili do svojich služieb ako erudovaných odborníkov bývalé československé kádre, nehľadiac, či prehliadajúc ich dovtedajšiu politickú kariéru. Tí sa potom v príhodnej chvíli odvrátili a vrátili sa k starým pánom. Až nápadne sa to podobá na to, čo sa udialo po vzniku druhej Slovenskej republiky v roku 1993 – a totiž, že postupne sa do jej riadiacich funkcií predrali všetci tí, ktorí si jej vznik nielenže neželali, ale mnohí proti nej a národovcom i vystupovali, čo sa deje dodnes.

Vnuk neoznačuje prídavnými menami a prívlastkami ako hrdinský, za slobodu bojujúci apod. ani partizánov 32 národností, ani k povstalcom pod hrozbou smrti zmobilizovaných vojakov slovenskej armády, ba ani nemecké či sovietske jednotky. Stroho, stručne a jasne, bez emócií a na základe prameňov opisuje bôľ a strádanie svojho národa. Odhaľuje aj politické ťahy E. Beneša s jeho londýnskou kamarilou, nečestnú hru Stalina a komunistov celkovo, ako aj tzv. demokratického odboja. Na základe sledu udalostí logicky vysvetľuje príčiny a pohnútky konaní, ktoré ani v dnešnej dobe inak nedávajú zmysel, resp. na ich vysvetlení z pochopiteľných príčin ohýbači histórie nemajú záujem.

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

KONIEC SOVIETSKEHO DEDIČSTVA NA KOĽAJACH

Historici sa dodnes hádajú o tom, či široký rozchod zvolilo cárske Rusko zámerne, aby sťažilo prípadnému nepriateľovi použiť jeho železnice, alebo to bola len technická náhoda 19. storočia.

Nech už bola príčina akákoľvek, dôsledky tohto rozhodnutia pretrvali dodnes a pobaltské železnice stále jazdia na sovietskom rozchode 1 520 mm. To ich aj viac než dve desaťročia po vstupe do EÚ drží bližšie k Moskve než k Európe a Rail Baltica je tak prvý projekt, ktorý má ambíciu toto už nechcené spojenie prerušiť.

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

NAS MNOGO

Tu sa ukazuje skutočný rozdiel medzi oboma armádami. Ukrajinské velenie plánuje do konca roka 2026 v najťažších úsekoch frontu nahradiť robotmi až 30 percent vojakov. Prezident Zelenskyj nariadil nasadiť aspoň 50-tisíc pozemných robotov a trh s nimi vlani narástol o 488 percent. Rusko na rovnaký problém, nedostatok mužov na fronte, odpovedá úplne inak, plánovanou mobilizáciou.

Putin v roku 2026 podpísal už šiesty dekrét o rozšírení armády, tentoraz na 2,43 milióna ľudí. Šéf brannobezpečnostného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov pritom ešte nedávno tvrdil, že novú mobilizácia netreba, pretože krajina má dosť „dobrovoľníkov“.

Ukrajinská rozviedka odhaduje, že Kremeľ v skutočnosti pripravuje ďalšiu, tentoraz až 500-tisícovú vlnu náboru, keďže bežný odvod zaostáva za plánom a straty na fronte presahujú nábor približne o tisíc mužov denne. Od roku 2026 navyše platí aj celoročný odvod, ktorým má prejsť 261-tisíc mladých mužov.

Krajina, ktorá sa navonok prezentuje ako ochranca tradičných hodnôt a ľudského života, tak svojich vojakov stále považuje za najlacnejší dostupný zdroj, zatiaľ čo jej súper investuje do strojov práve preto, aby ľudské životy uchránil.

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

ROTAČKY SA VESELO TOČIA

Paradox je o to väčší, že ruskí predstavitelia ešte pred niekoľkými rokmi zosmiešňovali programy Európskej centrálnej banky na podporu zadlžených krajín eurozóny ako nezodpovedné „tlačenie peňazí“.

Dnes Rusko využíva mechanizmus s podobným makroekonomickým účinkom na financovanie vlastného vojnového rozpočtu. Rozdiel je len v tom, že eurozóna tým stabilizovala finančný systém počas dlhovej krízy, zatiaľ čo Moskva podobným mechanizmom financuje pokračovanie vojny.

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

ODPOVEĎ NA KNIHU

„Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať.“ Publikácia vznikla ako odpoveď na knihu historika Jozefa Jablonického: Povstanie bez legiend. Tá vyšla po roku 1990 a mala snahu SNP zbaviť komunistických náhľadov, či ideologických pokrivení a zamlčiavania niektorých osôb i udalostí. Samotný historik Jablonický sa v knihe blysol na tú dobu šokujúcim výrokom: „Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať.“ Aj napriek tomuto výroku však kniha nepriniesla dôsledné vysvetlenie tejto historickej epochy a preto vyvolala aj reakcie.

Jednou z odpovedí bolo vydanie knihy „Povstanie“ s legendou, ktorú napísal Dr. Ján Mikula, vrátivší sa po 40-ročnej emigrácii na Slovensko po roku 1990. Za prvej Slovenskej republiky zastával post predsedu Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovní, ktoré združovalo pol milióna členov. Z tohto dôvodu sa poznal so špičkami vtedajšieho politického života. Počas štúdií sa stretával v študentskom akademickom spolku „Právnik“ aj s neskoršími politickými oponentami – napr. Gustávom Husákom, či Antonom Rašlom.

Husák sa o Mikulovi vyjadril, že on je na tom predsa len lepšie: „Ak Hitler vyhrá vojnu, on bude u Nemcov naďalej zamestnaný, ale Mikulu vyhodia, lebo neovláda nemčinu. Ak vojnu vyhrajú Sovieti, komunista Husák bude ministrom a Mikulu strčia do väzenia…“ Na ich príklade, ako aj na príklade bývalých československých prvorepublikových politikov poukazuje na tzv. deravú totalitu, keď títo získali významné funkcie aj v novom Slovenskom štáte, ktorého existenciu si ani nepriali (podobnosť s dneškom čisto náhodná). Kniha prináša mnoho zaujímavých svedectiev o jednotlivých osobnostiach, ktoré sa do iných dejepisných a historických kníh akosi „nevošli“.

Slovami autora v úvode knihy: „Nie som ani historik, ani spisovateľ, ale ako človek cítim mravnú povinnosť povedať o „povstaní“ pravdu – bez ohľadu na politický systém či komunistické mýty, a to najmä z dôvodu, ktorý uvediem neskoršie.“

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

NÁROD S ROZČESNUTOU IDENTITOU

Vypuknutie tzv. SNP v auguste 1944 si vyžiadalo tisíce zbytočných obetí. Okrem toho prinieslo aj rozčesnutie národa na tzv. dobrých a tzv. zlých. Komunistický režim si od povstania odvodzoval svoju legitimitu, preto o ňom nebola možná slobodná diskusia. Glorifikoval partizánov a budoval tzv. partizánsku legendu. Nepohodlní svedkovia boli umlčaní. Povstanie sa stalo vecou politickou, nie historickou.

Situácia sa zmenila až po roku 1989. V roku 1990 sa prvýkrát po takmer polstoročí naskytla príležitosť vysloviť plnú pravdu, prehodnotiť prekrúcané dejiny, nechať prehovoriť násilne umlčaných, vrátiť česť nespravodlivo pošpineným. Nádejný ponovembrový vývoj a spoločenská diskusia však bola udusená už v zárodku – schválením zákona o SNP ako štátnom sviatku už 29. augusta 1992, pred zrodom druhej Slovenskej republiky, teda ešte počas trvania ČSFR.

Znamenalo to pokračovanie v delení národa. Ako dokazujú dobové pramene, hybnou silou uzákonenia SNP ako štátneho sviatku boli bývalé štruktúry Komunistickej strany Slovenska – Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZBD) – ktoré mali byť ako zločinecké organizácie po roku 1989 rozpustené a zakázané.

Pre čitateľa bude zaiste objavné, že na zachovaní mýtu SNP mala záujem prekvapujúco aj americká politika, ktorá lipla na existencii Československa a obávala sa tzv. slovenského nacionalizmu, teda suverénnej slovenskej politiky a tiež očistenia prvej Slovenskej republiky a jej činiteľov. Kodifikácia tzv. SNP znamenala, že druhá Slovenská republika sa prihlásila nie k slovenskej štátnej tradícii, ale k československej štátnej tradícii – so všetkými dôsledkami. Nebyť tejto americkej intervencie, keď americký veľvyslanec dokonca iniciatívne navštevoval v tom čase už okrajové podujatia počas výročí SNP a nechodil tam klásť vence aj so svojim zborom, samotná partizánsko-komunistická „tradícia“ by zakapala už v 90.-tych rokoch. Po jej zabetónovaní do základov druhej SR sa naopak stala fetišom, na oslavy ktorého sú každoročne vyčleňované enormné finančné prostriedky, čím ďalej, tým vyššie.

To všetko pre budovanie a udržiavanie historického mýtu tzv. SNP. V ČR je zas umelo živený podobný mýt – o občanovi „humanistovi“ Havlovi. Aj keď hlasovanie vo vtedajšej ešte SNR (a nie NR SR!) ukázalo výraznú prevahu zástancov SNP, nevyjadrovalo nálady v spoločnosti. Toto rozpoltenie odráža aj dobová tlač, ktorá bola v tom čase ešte slobodná a pluralitná. V rokoch 1990 – 1992 vychádzalo množstvo rôznorodých periodík a občan mohol vyjadriť svoj názor bez toho, aby sa obával prepustenia z práce či trestného stíhania.

Na základe článkov z dennej tlače a vybraných časopisov, domácich či exilových, ukazuje kniha širokospektrálnosť názorov a pestrosť hodnotení tzv. SNP. Predstavuje argumenty zástancov i odporcov, a tým dodáva podnety na uvažovanie, i nad hlbokým rozdelením nášho národa, ktoré trvá už vyše 80 rokov.

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

REVOLÚCIA POŽIERA VLASTNÉ DETI

Samotný Klinovský zachránil mnoho Poliakov utekajúcich pred nemeckou okupáciou, spravodajsky aj finančne podporoval poľský odboj. Zaslúžil sa o záchranu materiálnych hodnôt pred Nemcami, keď zabezpečil povstalecké územie potravinami i financiami.

Paradoxne sa mu za jeho úsilie partizáni odvďačili v septembri 1944 tak, že ho spolu s ďalšími (mimo inými aj kňazom – poslancom snemu A. Šalátom a zvolenským mešťanostom J. Ricottim) brutálne zavraždili na „katyňský spôsob“ – strelou do tyla na Hájnickom moste a ich mŕtvoly hodili do Hrona. Súčasne išlo o jedinú partizánsku vraždu, ktorej páchateľov chytili a potrestali samotní povstalci – zrejme aj preto, že poprava Klinovského vyvolala ostrú reakciu v samotnom povstaleckom vedení.

Ostáva už v rovine špekulácii, či si Klinovský „povstanie“ predstavoval tak, ako napokon prebiehalo, keďže jestvujú indície, že bol úprimne rozčarovaný z tejto boľševickej občianskej vojny a pokúšal sa o návrat do Bratislavy. Azda aj preto musel skončiť tak, ako skončil – jeho telesné pozostatky sa ani nikdy nepodarilo objaviť. A tak má len symbolický prázdny hrob a na rozdiel od známych „odbojárov“ Zaťka, či Karvaša, nemá nikde ani pamätnú tabuľu, ba dokonca jeho meno ani nezaznieva.

Ako to už býva paradoxom slovenských dejín – Slováka skôr ocenia v zahraničí ako doma. I v tomto prípade v roku 2022 mu udelil poľský prezident za pomoc Poliakom štátne vyznamenanie in memoriam. V rodnej vlasti ostáva zabudnutý, už len z toho dôvodu, že bol obeťou partizánskej vraždy.

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

CHMELÁR PERLIL O VOJTAŠŠÁKOVI

Súdruhov do biela rozpaľuje snaha o postupnú očistu slovenskej histórie, zbavenej boľševicko-čechoslováckych mýtov a prispôsobovania si výkladu dejín a osobností - lebo nezabúdajme: KTO OVLÁDA MINULOSŤ, OVLÁDA AJ BUDÚCNOSŤ.

Chmelár sa v relácii TA3 oháňal akousi publikáciou z ktorej citoval kadečo. Pre jeho rozhľad mu však dávame do pozornosti publikácie, ktoré mu a jemu podobným, ak nepoopravia mylné názory, minimálne pridusia ich za vlasy pritiahnuté "argumenty" a "skutočnosti".

Kniha, ktorá dokazuje ako Chmelár a jeho neomarxistická klika neváha drzo klamať v priamom prenose, falšovať históriu a prekrúcať fakty, len aby pravda ostala pod nánosom komunistických zločinov:

Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

QUO VADIS EURÓPA?

V Taliansku sa odohrá udalosť, ktorá by mala byť v Európe úplne prirodzená, no dnes pôsobí takmer výnimočne.

Vo svojom historickom sídle Reggia di Venaria pri Turíne sa uskutoční Festa della Nascita – podujatie venované novým životom, deťom a rodinám. Nie je to politický summit ani veľká ideologická konferencia. Je to jednoduchá pripomienka jednej základnej pravdy: každá spoločnosť stojí na generáciách, ktoré prídu po nás.

A možno práve preto je takáto udalosť dnes dôležitejšia než kedykoľvek predtým.

Taliansko, podobne ako veľká časť Európy, zápasí s demografickou krízou. Počet narodených detí dlhodobo klesá, populácia starne a mnohé regióny strácajú mladých ľudí. Nie je to iba ekonomická otázka. Demografia rozhoduje o tom, či budú existovať školy, komunity, miestne tradície a kultúrna kontinuita.

Moderná Európa často hľadá svoju budúcnosť v technológiách, ekonomických ukazovateľoch alebo nových politických projektoch. To všetko má svoje miesto. Ale žiadna spoločnosť nikdy neprežila iba vďaka inštitúciám.

Rímska civilizácia, kresťanská Európa aj národné kultúry nášho kontinentu nevznikli iba vďaka zákonom. Vznikli preto, že ľudia verili, že má zmysel vychovávať ďalšiu generáciu a odovzdať jej niečo hodnotné.

Práve tu sa ukazuje jeden z veľkých paradoxov dnešnej Európy.

O budúcnosti kontinentu sa často diskutuje ako o ekonomickom alebo administratívnom probléme. Hovoríme o pracovnej sile, dôchodkoch či migrácii.

Menej často však hovoríme o tom najzákladnejšom – o schopnosti európskych spoločností pokračovať samy zo seba.
Rodina nie je iba súkromná vec jednotlivcov.

Je to prvá škola kultúry, zodpovednosti a solidarity. Je to miesto, kde sa dieťa prvýkrát stretáva s jazykom, tradíciami a hodnotami svojej spoločnosti.

Talianska Festa della Nascita nevyrieši európsku demografickú krízu. Jedno podujatie nezmení štatistiky.

Ale možno pripomína niečo podstatnejšie: civilizácie nezačínajú veľkými politickými rozhodnutiami. Začínajú obyčajnými ľuďmi, ktorí sa rozhodnú priviesť na svet nový život.

Európa nepotrebuje iba plány na svoju budúcnosť.

Potrebuje ľudí, ktorí v tú budúcnosť ešte veria.

Čítajte viac https://www.istat.it/en/statistical-themes/population/population-and-households/ abo https://lavenaria.it/press-office/festa-della-nascita/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

KDE LEŽÍ BUDÚCNOSŤ EURÓPY?

Budúcnosť Európy neleží vo voľbách, ale v schopnosti vytvoriť znovu normálny spoločenský život.

V čase, keď majú slovenskí politici plné ústa konzervativizmu, pričom sami žijú úplne opačne – existuje v Holandsku tradícia, z ktorej by si mali naši konzervatívci a alternatívci mali vziať príklad.

Je malá, miestna a dobrovoľná.

Volá sa Avondvierdaagse. Počas štyroch večerov vyrážajú státisíce detí po celom Holandsku na spoločné pochody so svojimi rodičmi, spolužiakmi a komunitami. Nie je to súťaž o výkon. Je to rituál spolupatričnosti.

A práve slovo „rituál“ je možno dnes dôležitejšie, než si myslíme.

Moderná Európa má množstvo inštitúcií. Má zákony, úrady a stratégie. Ale každá civilizácia stojí na niečom hlbšom: na dôvere medzi ľuďmi, na rodine, na miestnych väzbách a na pocite, že život človeka nie je iba individuálny projekt.

Staré európske spoločnosti fungovali podobne. Obecné slávnosti, cechy, cirkevné sviatky, športové kluby či susedské združenia vytvárali priestor, kde sa ľudia stretávali a odovzdávali hodnoty ďalšiemu pokoleniu.

Dnes často diskutujeme o tom, ako zachrániť Európu politickými rozhodnutiami, pretože máme pocit, že to za nás spraví niekto iný.

Možno by sme mali viac premýšľať nad tým, ako ju zachovať kultúrne a vlastnou iniciatívou.

Pretože krajina nie je iba územie a štát nie je iba administratíva. Národ je predovšetkým sieť vzťahov medzi ľuďmi, ktorí cítia, že patria k sebe.

Holandský večerný pochod detí nevyrieši demografickú krízu ani politické konflikty.

Ale pripomína jednu jednoduchú vec:
Civilizácia sa nezačína v kanceláriách mocných.

Začína tam, kde rodičia učia svoje deti, že svet okolo nich stojí za to chrániť.

Čítajte viac https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2026/jun/16/dutch-children-unusually-happy-healthy-avondvierdaagse-walking-festival, https://elpais.com/mamas-papas/actualidad/2026-06-22/avond4daagse-la-tradicion-en-los-paises-bajos-que-pone-a-caminar-a-medio-millon-de-ninos-cada-ano.html abo https://www.a4dooginal.nl/en/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

BRICS A JEHO LIMITY

Mnohí naši spomienkoví optimisti či snílkovia si idealizujú spoločenstvo BRICS. Realita je ale tvrdšia.

Čítajte viac https://reconquista.digital/2026/07/16/brics-na-papieri-biznis-v-praxi-ako-india-zaraba-na-ruskej-palivovej-krize/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

NELEGÁLNA MIGRÁCIA SA ZASTAVIŤ DÁ

V roku 2015 nám vysvetľovali, že masová migrácia je nezastaviteľný jav, ktorému sa dá nanajvýš prispôsobiť. Hranice vraj kontrolovať nejde.

O jedenásť rokov neskôr zverejnil Frontex čísla za prvý polrok 2026. Nelegálne prekročenia vonkajších hraníc EÚ klesli medziročne o 37 % a na západoafrickej trase to bolo až 67 %. K tomu pribudol jednotný systém preverovania na hraniciach, keď namiesto 27 rôznych vnútroštátnych postupov vznikne spoločný štandard, podľa ktorého musí byť každý príchodzí identifikovaný, zaregistrovaný a preverený.

Ukazuje sa teda, že to, čo sa označovalo za nemožné, bola v skutočnosti otázka dohôd s tranzitnými krajinami a ochoty ich vymáhať.

Netreba to oslavovať, imigranti stále prichádzajú (legálne) a jedno číslo to nezmení. Znamená to ale, že celá migračná kríza nebola spôsobená neschopnosťou, ale nevôľou s tým niečo urobiť.

Čítajte viac https://www.frontex.europa.eu/media-centre/news/news-release/frontex-irregular-border-crossings-into-the-eu-down-37-in-the-first-half-of-2026-Z5YoLp. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

PROPAGANDA A ČI SATIRA?

Ukrajina ničí ruské rafinérie a v Rusku sa už objavilo vysvetlenie, prečo je to dobrá správa.

Na internete sa šíri video ruského muža, ktorý tvrdí, že útoky ukrajinských dronov na ropné rafinérie nie sú problémom, ale výhodou.

Podľa neho sú mnohé rafinérie zastarané a Ukrajina ich Rusku „bezplatne demoluje“. Moskva si potom údajne postaví nové, modernejšie závody s využitím najnovších ruských technológií. Inými slovami – Rusko získa moderný priemysel a Ukrajina len premrhá svoje drony.

Či ide o úprimnú obhajobu Kremľa alebo rafinovanú satiru, nie je jednoznačné. Aj medzi rusky hovoriacimi divákmi sa vedú spory, ako video chápať.

Nech je pravda akákoľvek, video je zaujímavou ukážkou toho, ako sa v Rusku vysvetľujú aj udalosti, ktoré by väčšina krajín považovala za citeľné vojenské a ekonomické straty.

Myslíte si, že autor to myslí vážne, alebo ide o inteligentnú formu výsmechu propagandy?

Video dostupné https://www.reddit.com/r/UkraineWarVideoReport/comments/1v3zz3q/a_russian_man_explains_the_burning_oil_refineries/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

ANONYM STAVIL 400-TISÍC NA PUTINOV PÁD

Na predikčnom stávkovom trhu Polymarket sa objavila stávka, kde anonymný stávkar vložil viac ako 400-tisíc dolárov na to, že Vladimir Putin do konca roka 2026 skončí ako prezident Ruskej federácie. Hoci ide o jednu z najväčších jednorazových stávok na tejto platforme, samotný trh tomuto výsledku momentálne dáva približne 12-percentnú pravdepodobnosť – na porovnanie, pravdepodobnosť, že ukrajinský prezident Vladimír Zelensky skončí k rovnakému dátumu ako Putin, je momentálne 11%. Ak by sa však Putinov scenár naplnil, anonym by si odniesol výhru v hodnote viac ako 2,5 milióna dolárov.

Nejde teda o názor väčšiny, ale o mimoriadne silné presvedčenie jedného hráča, ktorý bol na svoj názor ochotný vsadiť peniaze. A neznamená to, že Putin určite padne, faktom je len to, že niekto bol ochotný na tento scenár vsadiť státisíce dolárov.

Preto každá nezvyčajne vysoká stávka prirodzene priťahuje pozornosť. Veľký obchod totiž nemusí predstavovať iba odvážny odhad, ale môže ísť o človeka, ktorý disponuje neverejnými informáciami a v tomto prípade môže ísť aj o niekoho z najbližšieho Putinovho okolia.

Najznámejším príkladom z posledných mesiacov bol prípad ohľadom pádu venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Krátko pred tajnou americkou operáciou, ktorá viedla k jeho zadržaniu, vytvoril anonymný účet sériu stávok v hodnote zhruba 34-tisíc USD, pričom ako výhru inkasoval viac ako 400-tisíc dolárov. Neskôr sa ukázalo, že stávkarom bol príslušník amerických špeciálnych síl, ktorý bol obvinený zo zneužitia utajovaných informácií.

Oproti konšpiračným teóriám, ktoré nikoho nič nestoja ide teda o kvalitatívny posun. Nikto nevie, či za touto stávkou je niekto, kto má prístup k tajným informáciám, alebo nie a vysoká suma stávky nič nedokazuje. Bolo by ale naivné predstierať, že táto možnosť neexistuje. Ak niekto vloží stovky tisíc dolárov na udalosť, ktorú trh oceňuje iba na približne jednu osminu pravdepodobnosti, pritiahne to pozornosť.

Samotný účet navyše nevsádza izolovane, pretože okrem stávky na Putinov odchod, otvoril výraznú pozíciu aj na znovuzískanie Krymu Ukrajinou. Ide teda o ucelenú geopolitickú tézu, nie o náhodnú stávku na jedinú udalosť, čo naznačuje, že ide o investora presvedčeného o určitom vývoji vojny, nie o špekulanta hľadajúceho rýchly zisk.

Čítajte viac https://reconquista.digital/2026/07/07/anonym-vsadil-400-tisic-dolarov-na-pad-vladimira-putina/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

TERMODÉMONKRACIA V PODANÍ PROGRESÍVNYCH SÍL

Napínali svaly, neprišli však s ničím novým, len oprášili tézy svojich ideových predchodcov: "Začiatkom septembra 1924 si spisovateľ Michail Bulgakov, ktorý vtedy už žil v Moskve (presťahoval sa tam z Kyjeva), zapísal do denníka:

Do ulíc vyšli úplne nahí ľudia. Pochodovali s páskou cez ramená alebo prsia a nápisom – Preč s ostychom! Električky zastavovali, prizerajúci boli pobúrení, babky sa križovali a hovorili – apokalypsa. Niekto sa rehotal, zabávali sa najmä slečny.

Pochod naháčov zorganizovalo moskovské združenie s rovnomenným názvom „Preč s ostychom!“, ktoré malo pobočky v mestách po celom Rusku. Jeho spoluzakladateľom bol Karl Radek, člen vedenia boľševickej strany, rodák z Ľvova (vtedy Lambergu), priateľ a blízky spolupracovník Leva Trockého.

Jeden z pochodov zorganizoval priamo na Červenom námestí a postavil sa na čelo sprievodu holých komsomolcov (členov mládežníckej organizácie strany boľševikov). Podľa vyjadrenia očitého svedka bol Radekov exhibicionizmus o to trúfalejší, že „išlo o erotomana s mimoriadne odpudzujúcim zovňajškom“.

V rokoch 1923 – 1924 malo už hnutie pobočky v ďalších ruských mestách. Niektoré pochody boli „dúhové“, zúčastňovali sa na nich aj homosexuáli. Bývalý bielogvardejský dôstojník (neskôr veľmi aktívny v emigrácii) Alexandr Truškovič spomínal na zhromaždenie „naturistov“ – ako v Rusku volali nudistov – na hlavnom námestí v Krasnodare na juhu krajiny:

Hlavný rečník, takisto úplne nahý, vystúpil proti malomeštiactvu a proti klamstvám popov. Nazýval sa komunardom, ktorý nepotrebuje odev, aby v ňom schovával svoje pekne stavané telo.

Príslušníci Radekovho hnutia sa radi odvolávali na Darwinovu teóriu: keď človek pochádza z opice, načo sa potrebuje obliekať, veď zvieratá behajú v prírode nahé…

V hlavnom meste si zriadili „naturisti“ nudapláž pri rieke Moskva priamo oproti Chrámu Krista Spasiteľa. Veže Kremľa mali na dohľad.

Pre svetové médiá to bola senzácia. Chvíľu sa jej venoval aj Slovenský denník, ktorý vychádzal v Bratislave. Moskovských naháčov prirovnal k stredovekej sekte adamitov – ktorí chodili zásadne nahí a údajne sa oddávali sexuálnym zvrhlostiam. U nás proti nim bojovali husiti.

Čítajte viac https://reconquista.digital/produkt/viktor-kravcenko-zil-som-pod-cervenou-hviezdou/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

DOTKOL SA HVIEZD

21. júla 1880 narodil sa prvý česko-slovenský minister vojny Milan Rastislav Štefánik. O jeho smrti, smutnej to udalosti slovenských dejín, by sa dalo napísať mnoho historického, filozofického aj – v spojitosti s pádom lietadla – detektívneho. My si však pripomeňme tú stránku Štefánikovej osobnosti, ktorá neraz Slovákom uniká.

Hľa, citácia z ruského https://cyberleninka.ru/article/n/otnoshenie-m-r-shtefanika-k-rossii-revolyutsii-1917-g-i-bolshevizmu:
Štefánik videl v boľševizme hrozbu podobnú ‚požiaru‘, ktorý môže pohltiť aj iné národy. Preto vo svojom upevňovaní bojaschopnosti česko-slovenských légií na Sibíri videl vklad do odporu voči boľševickým myšlienkam.

Náš generál vedel, čo robí, keď osobne nadchýnal legionárov pre boj s nepriateľom ďaleko od otčiny. Súbežne s občianskou vojnou v Rusku – v ktorej našinci zvádzali s prisluhovačmi červeného moru ukrutné boje – totiž prebiehala aj vojna o Slovensko, ktoré chcela s podporou boľševického Ruska obsadiť Maďarská republika rád (či inak Maďarská sovietska republika). Štefánik si jednoducho uvedomoval to, čo si neuvedomovali mnohí jeho súčasníci (tak na západe, ako i v Česko-Slovensku), a mnohí si to nechcú pripustiť ani dnes: abože bude červený požiar internacionály v Rusku uhasený, abo bude postupne spaľovať európske národy. V tejto chvíli práve spaľuje Ukrajinu – ak bude hradba ukrajinských a ďalších európskych nacionalistov prelomená, budeme na rade my...

Syn mamulienky, ktorý trónil v ríši hviezd,
sa zmenil na meteor ohnivý –
hoc pri pohľade na vlasť svierala sa päsť,
on – hvezdár, vedec, vojak, s vetvou olivy
sa uznal svojim stvoriť nových časov vznik,
aj zdolal zlobu: bohatier a víťaz – Štefánik.
(Z knihy Milan Rastislav Štefánik v poézii)


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

JE SMRŤ RUSKA BLÍZKO?

Šéf Celonárodného hnutia ruských podnikateľov Andrej Kovalov prirovnal ruské hospodárstvo k umierajúcemu človeku. Nuž, vojnová konjunktúra je ako droga: čím viac ju užívate, tým viac potrebujete... a keď prestanete, nastane abstinenčný syndróm.

Čítajte viac https://reconquista.digital/2026/07/03/sef-celonarodneho-hnutia-ruskych-podnikatelov-andrej-kovalov-prirovnal-rusku-ekonomiku-k-umierajucemu-cloveku/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

ROZŠÍRI SA VOJNA O BIELORUSKO?

Bieloruský líder Alexander Lukašenko v rozhovore pre televíziu Al Arabia vyhlásil, že Bielorusko sa nenechá zatiahnuť do vojny proti Ukrajine a nebude slúžiť ako (ruská) platforma pre eskaláciu konfliktu. V ňom ako reakciu na hrozbu prezidenta Zelenského, ktorý ho požiadal, aby odstránil zosilňovače signálov používaných ruskými dronmi zároveň priznal zraniteľnosť krajiny voči ukrajinským bezpilotným lietadlám, ktoré podľa neho predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre bieloruské územie a jeho vojenské, či výrobné zariadenia.

Dôležitejšia však bola reakcia Moskvy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol, aby Moskva vstúpila do tohto sporu s tým, že ide o výlučnú záležitosť týchto dvoch krajín a Bielorusko si vie svoju suverenitu zabezpečiť samo. Opustený Lukašenko tak nemal veľmi na výber a podľa prezidenta Zelenského Bielorusko tieto stanice poslušne vyplo.

Táto reakcia vysiela signál do celého postsovietskeho priestoru, v ktorom si Moskva nárokuje na vplyv, pretože každý (potenciálny) spojenec Moskvy vidí, že ruská podpora má svoje hranice a nie je garantovaná. Kým ide o podriadenosť Moskve a ruské záujmy, Kremeľ hovorí o nerozbitnom zväzku, keď však vznikne riziko priameho útoku na spojenca, Moskva zrazu objaví princíp štátnej suverenity a zodpovednosť presunie na partnera.

Takýto prístup Moskvy voči spojencom už možno pozorovať dlhodobo. Kremeľ v posledných rokoch opakovane menil tón voči svojim partnerom v situáciách, keď sa zvýšilo riziko priamej vojenskej alebo bezpečnostnej eskalácie. Podobný vývoj nastal aj v prípade Arménska počas konfliktu v Náhornom Karabachu v rokoch 2020 a 2023. Jerevan nedostal skoro žiadnu podporu či zo strany Ruska, alebo ním garantovanej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorej hlavným cieľom je práve ochrana územnej celistvosti jej členov.

V prípade Bieloruska to začína vyzerať podobne. Kremeľ síce formálne zostáva hlavným garantom vlády v Minsku, ale zároveň sa vyhýba situáciám, kde by musel niesť priamu zodpovednosť za rozhodnutia, ku ktorým ho sám dotlačil.

Čítajte viac https://reconquista.digital/2026/06/27/bielorusko-a-limity-ruskeho-spojenectva/. 🔴


🌐 http://reconquista.digital/
📺
📺 http://facebook.com/ReconquistaSK
📺 https://www.youtube.com/@reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

AKO BY TO DOPADLO V SR?

Senedd, waleský parlament, schválil 17. marca 2026 zákon s názvom Member Accountability and Elections Bill, a to pomerom hlasov 50 ku 1 – jediný hlas proti patril poslancovi Faregeovej strany Reform UK. Zákon zavádza tri hlavné opatrenia: možnosť odvolať poslanca referendom medzi voľbami, sprísnenie pravidiel správania a záväzok budúcej waleskej vlády pripraviť právny rámec pre trestný čin vedomého šírenia nepravdivých alebo zavádzajúcich tvrdení počas volebnej kampane. Trestnoprávna časť sa však nebude vzťahovať na voľby v máji 2026 – najskôr začne platiť pre rok 2030, keďže presnú definíciu „klamstva“ má ešte dopracovať budúca vláda.

Odporcovia návrhu upozorňujú, že dokázať úmysel oklamať voliča bude v praxi takmer nemožné a že zákon môže namiesto ochrany demokracie viesť k jej oslabeniu – politici sa môžu báť vyjadrovať jasné stanoviská zo strachu pred trestným stíhaním. Napriek tomu si myšlienka získala širokú podporu verejnosti.

Skúsme si teraz predstaviť, že podobný zákon platí na Slovensku. Robert Fico pred voľbami v roku 2023 opakovane sľuboval, že jeho vláda „neposunie na Ukrajinu ani náboj“. Po nástupe k moci síce zablokovala štátny balík vojenskej pomoci v hodnote 40,3 milióna eur, no od úplného zastavenia podpory čoskoro cúvla – okrem iného aj preto, aby nepoškodila domáci zbrojársky priemysel a podľa Ľuboša Blahu bolo na (ruskou krvou vykúpené) trináste dôchodky. Cynicky by sa dalo povedať, že táto vláda je pre Ukrajinu jedným z tých spoľahlivejších partnerov, akurát sa treba spoľahnúť na jej chamtivosť.

Podobný obrat sa odohral aj pri daniach. Ešte v apríli 2024 Fico odmietal akékoľvek zvyšovanie DPH a tvrdo za to útočil na opozíciu, ktorá o tom špekulovala. O päť mesiacov neskôr jeho vláda predstavila konsolidačný balík, ktorý základnú sadzbu DPH zdvihol z 20 na 23 percent.

Waleský zákon má jednu vlastnosť, ktorá ho odlišuje od slovenskej politickej kultúry: politik tam nesie riziko, že za predvolebný sľub bude jedného dňa zodpovedať pred súdom, nielen pred zábudlivými voličmi. Na Slovensku podobné pravidlo neexistuje a v súčasnom politickom prostredí má podobná norma len malú šancu na prijatie – koalícia aj opozícia sa totiž v jednej veci vždy zhodnú: v neochote nechať sa súdiť za vlastné slová.

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]

BRICS V PRAXI

Začiatok ruských dodávok ropy do Indie, za ktoré India platí svojou vlastnou menou, bol v proruských kruhoch oslavovaný ako ďalší klinec do rakvy dolára. Rusko sa však svojim vlastným rozhodnutím dostalo do pasce, pričom India toto nevýhodné postavenie svojho ruského partnera využíva.

Časť platieb v rupiách totiž končí na takzvaných vostro účtoch, ktoré sú vedené v indických bankách. Problémom pre ruských dodávateľov je to, že z týchto účtov nie je rupie možné len tak vybrať, pretože ich prevod mimo Indie podlieha súhlasu Indickej centrálnej banky.Podľa odhadov, ktoré v roku 2023 citovali Moscow Times, mohli ruské firmy už v roku 2023 nahromadiť v Indii rupie v hodnote približne 39 miliárd dolárov.

Podľa ukrajinskej Zahraničnej spravodajskej služby, dosiahol v období apríl-december 2025 objem obchodnej výmeny medzi Ruskom a Indiou 63,6 miliardy dolárov, z čoho však takmer 59 miliárd tvoril vývoz ruskej ropy do Indie. Indický export do Ruska sa zas dlhodobo pohybuje v hodnotách 6 až 7 miliárd dolárov za rok, čo však neznamená, že táto obchodná nerovnováha je pre Rusko výhodná, práve naopak. Samotný obchodný prebytok by za normálnych okolností nebol problémom, problém je v tom, že ho Rusko inkasuje v mene, ktorú nedokáže použiť mimo Indie, pretože indická rupia nie je voľne zameniteľná a mimo Indie ju ako platbu prakticky nikto neprijíma.
Zdroj z ruskej bankovej sféry, ktorý je blízky centrálnej banke tieto finančné prostriedky dokonca označil za „zbytočné“, keďže príjem v nekonvertibilnej indickej mene má mimo Indie minimálnu hodnotu. K nevôli Ruska, tento postoj zastáva aj Čína, na ktorej je Rusko ekonomicky čoraz viac závislé, ale za svoju pomoc si nechá bezohľadne zaplatiť. Peking totiž preferuje vlastnú menu jüan alebo iné medzinárodne využiteľné meny a nemá veľký záujem hromadiť menu krajiny, s ktorou má dlhodobé geopolitické spory a ktorú by sám mimo Indie len ťažko využil.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov existenciu tohto problému verejne pripustil, keď na tlačovej konferencii povedal, že sa „nazhromaždila obrovská suma v rupiách a tieto prostriedky zatiaľ nenachádzajú uplatnenie“. Inými slovami, Rusko vyviezlo ropu, dostalo za ňu platbu v rupiách, ale ich využitie mimo Indie zostáva zásadne obmedzené.

Ruskú rétoriku o triumfe nad dolárom to však nezastavilo a v máji 2026 v Naí Dillí Lavrov hovoril o cieli do roku 2030 rusko-indický obchod zdvojnásobiť, a to na hodnotu 100 miliárd dolárov. Avšak už len to, že sa o tejto sume hovorí v dolároch a nie v rubľoch alebo rupiách naznačuje, že k skutočnej dedolarizácii vedie ešte dlhá cesta.

Indická centrálna banka medzitým hľadá spôsob, ako ruské firmy presvedčiť, aby nahromadené rupie investovali priamo do indickej ekonomiky, čo v skutočnosti znamená, že ich z voľných zostatkov na účtoch majú premeniť na inú formu v Indii uviaznutého kapitálu. Vedúci devízového oddelenia RBI Senthil Kumar to opísal slovami, že sa „snažia byť flexibilní“, zatiaľ čo ruské banky tlačia na nové riešenia.

Trpezlivosť však dochádza aj časti ruského establišmentu. Krajne konzervatívna prokremeľská televízia Tsargrad v marci 2026 citovala ekonóma Alexeja Zubca, podľa ktorého sa India ukázala ako nespoľahlivý obchodný partner, pretože stačilo, aby Washington pohrozil clami, a India pozastavila nákup ruskej ropy.

Negatív je pre Moskvu viacero. Hodnotu nahromadených prostriedkov priebežne znižuje aj oslabovanie rupie – hodnota indickej rupie opakovane dosahovala rekordné minimá a smerovala k hranici 100 rupií za dolár.

Pre Indiu je táto situácia jednoznačne výhodná – kupuje ropu s výrazným diskontom a utŕžené peniaze zostávajú v jej ekonomike. A aby toho nebolo málo, v súvislosti s ruskou palivovou krízou, India zo zľavnenej ropy vyrobí benzín, ktorý následne za svetové ceny exportuje aj do Ruska.

Čítajte viac TUNÁ. 🔴


🌐 reconquista.digital
📺 t.me/reconquistaSVK
📺 facebook.com/ReconquistaSK
📺 @reconquistaslovensko880
📧 [email protected]